Slabá prevencia, škodlivé pracovné alebo životné prostredie či fajčenie na Slovensku spôsobujú, že v každej štvrtej rodine umiera jeden človek na rakovinu pľúc. Predseda výboru Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ivan Solovič v rozhovore pre Zdravotnícky denník hovorí, že to znamená aj veľký počet pacientov za rok, čo súčasné pľúcne ambulancie kapacitne nepokrývajú. „Najväčším problémom je aj starnutie pľúcnych lekárov, ktorých nemá kto nahradiť,“ tvrdí v rozhovore Solovič.
Čomu sa v skratke venuje Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť?
Ide o odbornú spoločnosť, ktorá združuje pľúcnych lekárov, ktorí majú široké spektrum pacientov s rôznymi chorobami pľúc, hrudníka, pľúcnych aj mimo pľúcnych foriem tuberkulózy, astmy, rakoviny pľúc či obštrukčnej choroby pľúc.
Jednou z vašich činností sú vzdelávacie programy. Akým spôsobom ich vykonávate a pre koho sú určené?
Sú určené lekárom a prebiehajú prezenčne alebo on-line formou ako webináre. Ide napríklad o kongresy, ktoré organizujeme každé dva roky. Potom sú pravidelné akcie v Bardejove, Nitre, Bratislave a v Martine. Pri mnohých veciach spolupracujeme aj s inými spoločnosťami podľa toho, akej problematiky sa to týka. Napríklad nových liečbach astmy s alergiológmi, o karcinóme pľúc v spolupráci s onkológmi, prípadne o očkovacích stratégiách so všeobecnými lekármi.
Aké vedeckovýskumnú činnosť v oblasti pneumológie a ftizeológie v súčasnosti zastrešujete?
Vedeckovýskumnú činnosť realizujú hlavne kliniky alebo špecializované pracoviská. Buď sú zaradené priamo do svetových projektov, alebo potom ide o projekty na národnej úrovni. Tie robíme v spolupráci napríklad s ministerstvami školstva či zdravotníctva. Momentálne ide najmä o preventívne programy ako boj proti fajčeniu, nikotínovej závislosti či aktivity, ktoré vykonávame v spolupráci s Úradmi verejného zdravotníctva.
Sú na Slovensku oblasti, kde je akútny nedostatok odbornej starostlivosti, ktorá je na ochorenia dýchacích ciest a tuberkulózy zameraná?
Áno, na Slovensku už vznikli takzvané biele miesta, kde je nedostatok pneumológov alebo žiadneho. Ide o okresy Stará Ľubovňa, Brezno, Liptovský Mikuláš a Poprad. V posledných dvoch okresoch chýba jedna ambulancia, v Brezne chýbajú dvaja pľúcni lekári a v Starej Ľubovni jeden.
Aké sú vo vašom odbore čakacie lehoty na pomoc pre pacientov?
Čakacie doby pri akútnych pacientoch nie sú. Pri pacientoch, ktorí sa objednávajú, je čakacia doba asi tri týždne. Samozrejme, pri ťažkostiach s dýchaním je to veľa.
Aké sú najčastejšie príčiny chorôb, ktorým sa pľúcni lekári venujú?
Pri rakovine pľúc a chronickej obštrukčnej chorobe je to fajčenie. Potom to závisí od pracovného a životného prostredia či s akým vzduchom prichádza pacient do kontaktu. U rómskeho etnika je sú problémom napríklad otvorené pece v miestnostiach. Choroby môžu spôsobiť aj genetické predispozície a podobne. V našom odbore jednoducho nie je jedna vec, ktorú keby ste vylúčili, choroby pľúc zmiznú.
Koľko ľudí na Slovensku fajčí?
To vám neviem povedať. Ale počas pandémie stúpol počet fajčiarov medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Spôsobil to najmä syndróm vyhorenia.
Aká časť pacientov z vášho odboru končí v nemocniciach a ako tomu predchádzať?
Keď je pacient adekvátne zachytený a ochorenie sa začne liečiť v skorších štádiách, nutnosť hospitalizácie výrazne klesá. Napríklad pri skoršom štádiu chronickej obštrukčnej choroby pľúc končí v nemocnici asi 30 percent pacientov. Ale ak sú pacienti zachytený neskoro, je práve nemocnica prvým miestom zachytenia ich ochorenia. Žiaľ, pacienti podceňujú návštevy doktora napríklad pri kašli. Ak trvá viac ako tri týždne, musí byť vyšetrený lekárom špecialistom. Môže to byť tuberkulóza či iné ochorenie pľúc, ale najčastejšie je to prvý príznak rakoviny pľúc.
Nie sú výnimkou ľudia, ktorí majú kašeľ z fajčenia?
Áno. Ale aj fajčiar, ktorý má kašeľ, už môže mať prvé príznaky napríklad obštrukčnej choroby pľúc. Nemôžeme predpokladať, že fajčiarovi spôsobuje kašeľ len samotné fajčenie.
MUDr. Ivan Solovič. Foto: Katolícka univerzita v Ružomberku/Fakulta zdravotníctva
Dokážu pneumológovia pacientov komplexne vyšetriť alebo ich kvôli rôznym úkonom musia posielať do iných zdravotníckych zariadení?
Špecializované pľúcne kliniky, oddelenia a nemocnice dokážu pacienta kompletne vyšetriť. To znamená, od prvej návštevy až po liečbu. Ak ide o rakovinu pľúc, je pacient liečený v súčinnosti s klinickým onkológom alebo rádioterapeutom. Samotnú diagnostiku ale dokáže pľúcny lekár urobiť vo vlastnej réžii.
Čo vám ako lekárovi z tejto praxe spôsobuje najväčšie problémy?
Najväčším problémom je aj starnutie pľúcnych lekárov, ktorých nemá kto nahradiť. Treba si uvedomiť, že v každej štvrtej rodine na Slovensku umiera jeden človek na rakovinu pľúc. To znamená aj veľký počet pacientov za rok, čo súčasné pľúcne ambulancie kapacitne nepokrývajú. Navyše nepatríme medzi odbory, kde by boli nadštandardné úhrady zo strany zdravotných poisťovní tak, aby bola ambulancia vyslovene zisková a lákalo by to aj mladých doktorov. Ďalšia vec je zloženie pacientov, ktorí majú prevažne rakovinu pľúc, obštrukčnú chorobu pľúc a ťažké pľúcne ochorenia, pretože tie jednoduchšie zvládajú aj všeobecní lekári. To v praxi znamená, že pri týchto chorobách nie je priestor na rôzne služby, za ktoré by si musel klient platiť sám.
Pokrývajú úhrady zdravotných poisťovní dostatočne problémy v odbore pneumológie alebo si pacienti musia za niečo doplácať?
Pri tuberkulóze, chronickej obštrukčnej choroby pľúc či rakovine si pacient nedopláca za nič. U nás je minimum úkonov, za ktoré by si musel pacient doplácať, respektíve skoro nič. Možno okrem nejakého testu na astmu, ktorý zdravotné poisťovne nepreplácajú. Ale to je len jedna metodika vyšetrenia, kde si pacient môže desať eur doplatiť.
Dá sa určiť, s ktorou poisťovňou sa lekárom vo vašom odbore spolupracuje najlepšie a s ktorou naopak najhoršie?
Ako predseda výboru to povedať nemôžem. Sú poisťovne, ktoré chcú preplácať a také, ktoré nie. Ťažko na túto otázku odpovedať.
Koľko stojí liečba napríklad rakoviny pľúc?
Závisí to od štádia. Je rozdiel, či ste v prvom štádiu, kedy sa robí operácia, alebo v poslednom. Presnejšie by na to odpovedal onkológ. Ja viem povedať, že ukončená hospitalizácia pacienta s rakovinou na pľúcnom oddelení stojí okolo tisíc eur. Pri hrudníkovej chirurgii to vychádza zhruba 20-tisíc eur. Všetko ale záleží podľa typu nádoru a podobne.
Nedávno sa na Slovensku schválila legislatíva, vďaka ktorej majú byť dostupnejšie inovatívne lieky. Ako je to po zmenách vo vašom odbore?
Niektoré lieky sú už dostupné, ale nie pre všetkých pacientov.
Ako je na tom Slovensko z pohľadu výskytu ochorení dýchacích ciest a tuberkulózy napríklad v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie?
V rámci tuberkulózy sme vzorová krajina s nízkym výskytom. Žiaľ, pri rakovine pľúc je to horšie a Slovensku patria vysoké priečky výskytu. Ale je to podmienené aj tým, že čím viac sa tomuto ochoreniu venujete napríklad pri prevenčných programoch, tým vyšší je aj výskyt v populácii. Pri obštrukčnej chorobe pľúc sme na tom podobne ako ostatné krajiny. Raritnejšie choroby pľúc sa tiež nevymykajú normám oproti iným európskym krajinám.
Existujú možnosti prevencie v oblasti pneumológie a tuberkulózy?
Prevencia v prípade pľúcnych ochorení je zdravý životný štýl, nefajčiť a nedrogovať. Dôležitá je aj kvalita vzduchu v prostredí, kde človek žije a pracuje. Treba si uvedomiť, že s každým nádychom smeruje do pľúc niečo škodlivé. V rámci preventívnych programov by sme chceli robiť takzvané nízkodávkové CT vyšetrenia pre rizikové skupiny, aby sa zachytil karcinóm pľúc už v prvotnom štádiu.
Venujú sa dostatočne tejto problematike napríklad všeobecní lekári, čo sú lekári prvého kontaktu s pacientom?
Problémy vznikali počas pandémie. Ak vyšetrenie neukázalo, že je to Covid-19, pacientovi sa predpísala samoliečba a to bolo všetko. Počas pandémie vypadli aj preventívne prehliadky či predoperačné vyšetrenia, pri ktorých sa odhalilo množstvo pacientov s chorobami pľúc.
S akými dezinformáciami sa v praxi stretávate?
Niektorí ľudia počas pandémie napríklad nechceli veriť, že ide o skutočné ochorenie, ktoré je smrteľné. O očkovaní bolo neskutočne veľa dezinformácií. Pri tuberkulóze zase ide o mylnú predstavu, že keďže sme všetci očkovaní, nemôžeme toto ochorenie dostať. To je nezmysel.